Založiť novú webovú stránku alebo e-shopChcem nový web

Diskusné fórum

Články účastníkov na našej akcií "Kysucké Himaláje".

Link od Tibora Czebeho na snímky z 10.ročníka prechodu:Kysuckými Himalájami.

https://picasaweb.google.com/102938168580287366763/KysuckeHimalaje2362012

https://picasaweb.google.com/lh/sredir?uname=102938168580287366763&target=ALBUM&id=6162826282255176609&authkey=Gv1sRgCJGEoZC5p6euew&feat=email

Kysucké Himaláje 6.ročník

Najväčší kysucký turistický oddiel zorganizoval v dňoch 7-8.júna 2008 šiesty ročník pochodu, ktorý nemá na Kysuciach, ba ani na Slovensku obdobu- Kysucké Himaláje. Pre aktívnych turistov je to vrchol sezóny a dávam za pravdu mnohým, ktorí hovoria, že tu nikto nikoho neoklame. Na takýto náročný pochod sa vydajú len tí najodvážnejší  a najvytrvalejší, lebo strmé kysucké vrchy poriadne preveria fyzické a morálne danosti každého účastníka. Ja som tento pochod absolvoval už tretí krát, ibaže tentoraz som svojich priateľov neopustil na Jakubovskom vrchu, ale spolu sme putovali až do cieľa. V sobotu ráno prichádzam do miesta štartu až o 5:30, ale čaká ma tu môj spoločník z predchádzajúcich ročníkov Mirko Mazúr. Ešte spolu s ďalšími troma šliapeme hore Radoľou  k prvému vrcholu- Veľkému Vreteňu. Hneď zrána takýto prudký kopec nie je nič príjemné. Tempo máme veru ostré a tesne pod vrcholom už počujeme skupinu turistov, ktorí vyrazili 30 minút pred nami. Zostup je pomerne náročný a prudký a naše kolená dostávajú zabrať. Tesne pod vrcholom, ale neodolám prvým tohtoročným lesným jahodám a dopĺňam si kalórie, ktoré sa mi rýchlo minú, veď ma čaká tiahly kopec Poľana. Oproti minulým rokom je tu vegetácia omnoho bujnejšia a tak tí, ktorí šli len v krátkych nohaviciach mali nohy dobre premasírované nepríjemnou pŕhľavou, ktorej  je tu v hojnom množstve. Po hrebeni stien sa dostávame až na Holý vrch, kde sa musíme prezliecť a vyžmýkať prepotené oblečenie. Medzitým ešte registrujeme pekné výhľady na Malú Fatru. V sedle Skriželné dobiehame časť turistov, ktorí vyrazili pred nami. Šíri sa od nich vôňa vyprážaných rezňov a jalovca. Vyzerajú veľmi spokojne a tak Teodora opúšťame a stúpame do nepríjemného kopca Obelec. Tu pociťujeme prvé tuhnutie svalstva a moji ,,spoluchodci“ ma ohľaduplne na vrchole čakajú. Po hrebeni sa opäť rozhýbem a bez väčších problémov sa po výborne vyznačenej trase dostávame až na Kykulu, kde sme pohromade asi 12- členná skupina. Teodor stiskom ruky všetkým okolo gratuluje k zdolaniu štvrtého vrcholu a dodá  tak všetkým ostatným ďalšiu pozitívnu energiu.

Cez sedlo Korcháň a okolo kaplnky v Sedle Rovné zbiehame až do Klubiny. Prvá civilizácia po trase a mnohí z nás ju využijú na malú prestávku. Noha stále neposlúcha a tak s určitou rezervou idem dopredu radej skôr, aby som nezaostával. Cez Kamenné okolo mňa len tak prefrčí Ferko Žabka s B skupinou. Musím zistiť čo za životobudič si dal, keď mal v sebe ešte toľko energie. Tu zároveň natrafím na Ondreja a Petra, ktorých už dnes neopustím. Čierne mraky splnili svoju hrozbu a tesne za Úpratiskami nás donútili vytiahnuť pláštenky, ale po polhodine odtiahli strašiť zas o kúsok ďalej. Ešte navštevujeme Blažejovec a Kalinový vrch a popod zvonár cez skropené lúky klesáme až do Drevorubača v Oščadnici. Tiež turista Lapikuska vie, čo nám treba a každý si už pochutnáva na horúcom gulášiku. Konečne teplá strava. Keď sa dáme troška do poriadku a ubytujeme v reštaurácii vrcholí kultúrny program. Ondrej Baránek, najaktívnejší člen domáceho oddielu preberá z rúk predsedu putovný pohár, ktorý obhájil už po tretí krát. Kto má ešte dostatok energie, tak si ešte zatancuje, ale väčšina už o 22:00 tvrdo spí. V nedeľu ráno sme sa prebudili do zamračeného dňa a oblaky akoby sa už nemohli dočkať kedy nás skropia. Po výdatných raňajkách nastupujeme do busu, ktorý nás zavezie do Švanvárov. Po zelenej značke rýchlo vybehneme na Lieskovú  a vraciame sa cez Beskydy až na Javorské, kde sa snažíme tento hluchý priestor čím skôr prebehnúť. Vpredu už ide domáci rodák Ondrej a popod Capkov vrch nás nasmeruje až ku kaplnke v Bukove, kde sa osviežujeme veľmi chutnou vodičkou. V Čadci si u Jozefka dáme všetci zraz a každý z nás sa posilňuje dostupnými, povzbudivými prostriedkami, lebo nás čaká náročný výstup po asfaltovej ceste až na Briavu. Rýchlo sa poberáme ďalej, lebo obloha sa opäť zaťahuje a tak sme pomerne rýchlo na Vojtovom vrchu. Ovečky boli našťastie zatvorené v košiari a tak sme mali cestu pomerne suchú. Už aby sme boli na Vrchrieke, kde si každý vyprázdňuje svoj batoh od potravín a prezlieka do suchého odevu, lebo cesta hrebeňom na Jakubovský vrch je veterná. Vľavo pozorujeme dážď na Malej Fatre, ale aj Moravské Beskydy sú tiež uplakané. O 14:00 sme na Jakubovskom vrchu, čo je veľmi dobrý medzičas, keď máme pred sebou iba dva vrcholy. Neďaleko silno zahrmelo a nám nebolo viac treba. Len sme tak trielili dole po poľnej ceste cez osadu Tabačkovce na Ostré a odtiaľ až na Žiar. Názov tohto kopca je príznačný, lebo aj dnes je dokonale vypálený po nedávnej ťažbe dreva. Lejak je čoraz prudší a tak sme všetci premočený do nitky. Len malé občerstvenie na zahriatie a čo najrýchlejšie cez osady Lamuklovie zostupujeme až do Nesluše, aby sme nevychladli. Už len posledný ,,stupák“ na Jastrabie okolo malebnej kaplnky po žltej značke, kde nás na vrchole víta mohutný kríž. Svorne si zagratulujeme k zdolaniu posledného vrcholu a za neustávajúceho dažďa sa poberáme do cieľa. Ja spolu s Ľubom sa vraciam späť po žltej značke do Nesluše. Aby som stihol posledný vlak domov. Cestou stretávam veľkého bojovníka Jara Stuchlíka, ktorý aj napriek zdravotným problémom sa cieľavedome blíži k svojmu šiestemu úspešnému absolvovaniu Kysuckých Himalájí. V cieli nás už čakajú ďalší súputníci , ktorí so radi vyfotografujú zúbožených zmoknutých pešiakov. S veľkou chuťou zjem dve bohaté porcie ,, trojchlapového“ kotlíkového gulášu a keď mi Ferko Žabka slávnostne odovzdáva diplom za úspešné zdolanie Kysuckých Himalájí, tak ku šťastiu mi už nič nechýba a nevadí mi ani tých pár pľuzgierov na nohách.

Vďaka tomuto pochodu som schudol 3 kg nadbytočných tukových zásob a dokonale som si prefiltroval ľadviny 12 litrami tekutín. Opäť som stretol mnoho dobrých priateľov a známych, s ktorými bola po celý čas dobrá zábava. Videl som rozkvitajúcu, ale aj rýchlo kynúcu kysuckú prírodu, ktorá rýchlo mení svoju tvár. Dokonale som si prečistil svoje zahlienené priedušky, ale hlavne som si okysličil môj unavený mozog. Ešte pár takýchto túr a nebudem mať problém s oblečením.

Milý priatelia Dolnokysučania, ďakujem Vám za vrelé prijatie a srdečnú atmosféru, ktorá vládla počas tejto špičkovo organizovanej akcie. Teším sa opäť na ďalšie spoločné pochody.

                                                                                                  Spokojný účastník Ján Chromík-Turzovka

                                                                                                                              

Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk

TOPlist